„Zatiaľ mu to vychádza,“ utešoval ho Ron. „A už sa to tu predsa nehemží dementormi.“
Harry poskladal list a rozmýšľal. Ak mal byť úprimný, veľmi chcel Siriusa zase vidieť. Preto mal pred poslednou popoludňajšou hodinou – dvojhodinou elixírov – oveľa lepšiu náladu než zvyčajne.
Malfoy, Crabbe a Gyole postávali v hlúčiku pred triedou aj s bandou Slizolinčaniek Pansy Parkinsonovej. Všetci hľadeli na čosi, čo Harry nevidel, a veselo sa rehotali. Keď sa Harry, Ron a Hermiona blížili, Pansina psia tvár vzrušene vykúkala spoza Goylovho širokého chrbta. „Už idú, už idú!“ chichúňala sa a hlúčik Slizolinčanov sa rozostúpil. Harry videl, že Pansy drží v rukách časopis – týždenník
„Toto by ťa mohlo zaujímať, Grangerová!“ nahlas povedala Pansy a hodila časopis do Hermiony, ktorá ho prekvapene zachytila. V tej chvíli sa dvere žalára otvorili a Snape ich zavolal dnu.
Hermiona, Harry a Ron ako zvyčajne zamierili k zadnej lavici. Len čo sa k nim Snape obrátil chrbtom, aby na tabuľu napísal prísady do dnešného elixíru, Hermiona pod lavicou rýchlo prelistovala časopis. Nakoniec na prostredných stranách našla, čo hľadali. Harry s Ronom sa naklonili k nej. Harryho fotografia dopĺňala krátky článok s titulkom:
Hoci je iný ako ostatní, predsa prežíva zvyčajné trápenia dospievajúcich,
„Hovoril som ti!“ zašepkal Hermione Ron, keď si prečítal článok. „Hovoril som ti, nepohnevaj si Ritu Skeeterovú! Urobila z teba akúsi
Hermiona sa prestala tváriť ohromene a vyprskla. „Hanebnicu?“ zopakovala, hľadela na Rona a triasla sa od potláčaného smiechu.
„Tak ich volá moja mama,“ zamumlal Ron a uši mu očerveneli.
„Ak nič iné Rita nedokáže, stráca lesk,“ chichotala sa Hermiona a hodila
Pozrela na Slizolinčanov, ktorí ju i Harryho pozorne sledovali, či ich ten článok vyvedie z miery. Hermiona sa na nich posmešne uškrnula, zakývala im a všetci traja si začali vybaľovať prísady do elixíru na bystrenie umu.
„Jedno je ale na tom zvláštne,“ vrátila sa k článku Hermiona o desať minút, držiac tĺčik nad miskou skarabeov. „Ako mohla Rita Skeeterová vedieť...?“
