— Svinstvo je to. Aby si mi toho mládenca viacej nevolala do domu, lebo ho vlastnoručne vyhodím.
Čo jej všetko môžu nahovoriť! Tak zderavie a zredne časom pevná, doma robená plachta, ako dobrý, starý domáci mrav. Mládenci sú takí veselí, bujní, podnikaví, bezočiví a sprostí. Čo potom natárajú dievčaťu — Želke? A čo si dovolia vskutku? Čo, nechcú mať čisté, doma tkané, pevné plachty?
Príležitosť robí zlodeja. Želka je naplnená medom. Kvapká z nej ako z preplnenej lyžice. Kým lyžicu medu podáva, kvapne z neho i tomu i tomu. Každý by rád oblizol, a každému sa predsa nedostane. Čo budú robiť? Zabočia k žene. Je ešte mladá a pekná, vysoká a štíhla, máločo okrúhlejšia a hrubšia ako Želka. Dychtiví mládenci budú u nej hľadať náhradu. Ten rozhovor o ženskej nedotknuteľnosti tomu nasvedčuje.
A ak sa to žena bozkáva pred papagájom a volá niektorému mládencovi, vykývaná z milej rovnováhy: „Bozkaj ma, bozkaj ma, bozkaj ma!“ Čo všetko neurobia ženské kvôli tomu, aby boli moderné! Čert nespí!
Už alebo žena, alebo Želka, alebo obidve.
Porovnal ich v duchu, ktorá by bola schopnejšia vypočuť vyznanie lásky. Videlo sa mu, že Želka.
Začala zavčasu so zábavami a teraz sú zábavy jej každodenne sa opakujúci repertoár. Divadlo — tanec. Kino — tanec. Tenis — tanec. Veslársky klub — tanec. Právnický ples — tanec. Maškaráda Červeného kríža — tanec. Bál Oravcov — tanec. Zábava študentov z Brezovej pod Bradlom — tanec. Tanec, tanec, tanec. Telá k telám. Tangá, foxtroty, šimy, rumby, anglické valčíky a iné tance. Nahota. Vtisnuté údy do úzkych sukní. V tých stálych natriasačkách si vytancuje celú mladú dušu vytrasie zo seba všetky vážnejšie záujmy, a ak je duša nie zo zvláštneho pevného kovu, ošúcha sa ako niklové hodinky tým ustavičným naťahovaním, vyťahovaním, krútením, otváraním, nosením. Pokazí sa fantázia. Len si predstavme hniezda tohto nestydatého, dravého, všade prístupného vtáka, keď tak to dievčatisko celý deň nič nerobí, nepreloží ani krížom slamy a každú chvíľku môže myslieť len na šaty, na chlapcov, na tance, na zábavy, na náznaky, na lásku. Denný program zábav sa zunuje. Nepostačí vždy len tancovať, otierať sa o kabáty, smokingy, fraky, treba i do vydaja mať za sebou niečo zábavnejšie, veselšie, čo väčšmi napne nervy, rozprúdi krv, prevráti myšlienky a zaujme zmysly. Pokazená fantázia lieta a sadá. Ach, mať tak i po sobáši dekameron pikantných noveliek a niekoľko ľahkých, nemravných francúzskych románov, ale nie z knižiek, lež z vlastnej skúsenosti. Čo je pre ňu bozk, dva bozky, desať bozkov, sto bozkov, raz tomu a raz inému! To je iba taký šelest perí — dvoch malých listov, a žiada sa víchor, burácanie, smršť, lámanie konárov, trhanie pňov.
Petrovič v týchto svojich mravných úvahách pohoršoval sa v duchu nad zvratom v mravnom chápaní a v ženskej zdržanlivosti.
Zasa si pomyslel, ako kedysi nemohol nahovoriť svoju snúbenicu, terajšiu svoju ženu, pani Ľudmilu, aby išla s ním do hory na vychádzku, a keď mu ešte nebola ani snúbenicou, nechcela ísť s ním ani na zmrzlinu do cukrárne bez „kibica“. Ešte pred desiatimi rokmi nepúšťali dievčatá večer po deviatej na ulicu. Dnes chodia slobodne po všelijakých Zlatých lýrach, Astorkách, Alžbetkách, pijú, fajčia do rána a vracajú sa domov podnapité, smrdiace, dokrčené, s trasľavým žalúdkom. Predtým bol bozk vrchol nesolídnosti, ak sa dával mládencovi bez vážnych úmyslov. Dnes je dedinská okúňavosť nejsť k slobodnému človeku na byt. Už kvintánky sa dávajú odprevádzať mladými ľuďmi, keď idú zo školy, a doma v bráne sa pred rozlúčkou cmúľajú a dávajú si schôdzky na odľahlých miestach alebo v dancingoch.
Vo Hviezde, či kde, čítal článok akejsi ženy-ropuchy, že dievčatá pri vydaji majú práve také právo byť pohlavne dotknuté ako mužskí pri ženení. To vyžaduje rovnoprávnosť. Nespravodlivé je požadovať len od dievčat pohlavnú čistotu. To sa iste preto chcel presvedčiť ten zelený právnik o čistote svojej snúbenice pred manželstvom. Nesporné je, že je pekná myšlienka hlásať čistotu mužských do ženby a po ženbe, ale kvôli rovnosti s mužskými opičiť sa po nich práve v ich nemravnostiach a lumpáctve, to je predsa nie pokrok, to je odpudzujúca, neženská, neprirodzená, neestetická hlúposť. To je hnus.
Vo svojom rozmýšľaní doložil: „Česť výnimkám!“ I jeho Želka je, chvalabohu, výnimka vo výstrednostiach terajšieho „moderného“ dievčaťa, takej akejsi vysokoškoláčky, pijúcej a fajčiacej. Veď ju len preto nedal študovať, aby netrpeli mravy. To sa vie, že tu zasa dlhá chvíľa je najhorší učiteľ, ktorý naháňa nie do učenia, ale za zábavami, a zábavy sú ako alkohol, najprv nevinný, potom vždy tuhší, až po čistý lieh, len aby vzrušil, rozum omámil, rozvahu odohnal, aby človek mohol podľa bláznivej vôle rozputnane hýriť.
